Mokrade

Čo považujeme za mokraď?

Mokraďou sú biotopy podmienené dostatkom vody, patria sem prameniská, potoky, jazerá, rieky, slatiny, rašeliniská, lužné lesy, mokraďou sú aj umelé nádrže, kanále a rybníky.

Aký je význam mokradí?

Mokrade sú prírodným zdrojom pitnej vody. Ich ďalšou funkciou je zadržiavanie vody v krajine. Počas dažďov sa voda kumuluje v rašeliniskách, v potokoch a lužných lesoch, v čase sucha pomaly vodu uvoľňuje do okolia. Meandrujúci vodný tok s vyvinutým brehovým porastom zachytáva množstvo vody, zvyšuje samočistiacu schopnosť vody, pôsobí aj protipovodňovo. Regulovaným tokom odteká voda rýchlo z krajiny a konečným dôsledkom je jej vysušovanie. Aj toto, spolu so znečistením vodných zdrojov a odvádzaním vody priamo z prameňov vodných tokov, vedie k nedostatku vody najmä v letnom období. Ovplyvňujú aj mikroklimatické podmienky, napr. pri vyparovaní vo veľkých horúčavách dochádza k ochladzovaniu okolia, čo vedie k prúdeniu vzduchu v dôsledku vyrovnávania teplôt.

O význame mokradí z hľadiska biodiverzity svedčí, že v Národnom parku Malá Fatra a jeho ochrannom pásme je až 17 % rastlinných druhov viazaných na mokrade, pričom samotné mokrade zaberajú menej ako 1 % územia. Z hľadiska ohrozenosti je až jedna tretina ohrozených rastlín Slovenska viazaná na mokrade.

Rosička anglická

Na mokrade je potravne alebo  spôsobom rozmnožovania viazané množstvo živočíchov. Najväčšiu skupinu tvoria bezstavovce (napr. mäkkýše, kôrovce, hmyz). Zo stavovcov sú najpočetnejšie ryby, obojživelníky využívajú mokrade minimálne v čase rozmnožovania.

Mlok hrebenatý

Na vodné biotopy sú viazané niektoré druhy plazov, z cicavcov je to napr. vydra a bobor. Mokrade poskytujú možnosti na hniezdenie a potravinovú bázu širokému spektru vtáčích druhov. Väčšie vodné plochy využívajú vtáci ako ťahové zastávky počas migrácie.

Prečo patria mokrade medzi najohrozenejšie biotopy?

Dôvody ich ohrozenia sú nadmerné obhospodarovanie krajiny, zalesňovanie, vysúšanie ale aj zarastanie a zazemňovanie. Zánik veľkých výmer mokradí spôsobili rekultivácie, meliorácie, preháňanie veľkých stád dobytka, intenzívna ťažba rašeliny. Mokrade, ako „nevyužiteľná a neplodná“ pôda sú stále navrhované na zalesnenie, alebo po vysušení a zavození zeminou na výstavbu. Tak isto ukončenie obhospodarovania mokradí – ich kosenia a prepásania vedie ku kumulácii starých tráv, zazemňovaniu a zarastaniu drevinami a tým k zmene biotopu. Vodné toky sú regulované, dreviny okolo nich sú vyrubávané. Dreviny spevňujú brehy potokov, zadržiavajú množstvo vody svojimi koreňmi. Ich korene sú úkrytom živočíchov. Zatienenie potokov bráni ich prehriatiu v čase, keď je hladina najnižšia. Pri prehriatí vody dochádza k poklesu kyslíka vo vode a následkom je premnoženie hnilobných mikroorganizmov.

Ako je zabezpečená ochrana mokradí?

Dňa 2. februára 1971 bol v iránskom meste Ramsar prvý krát deklarovaný stav ohrozenia mokradí, neskôr sformulovaný ako medzinárodný dokument Ramsarský dohovor o mokradiach. Slovensko je členom dohovoru od r. 1990. Legislatívne zabezpečujeme ich ochranu vyhlasovaním maloplošných chránených území – v územnej pôsobnosti Správy NP Malá Fatra sú to PR Močiar, PR Goľove mláky, PR Hrabinka, PR Dubovské lúky, PP Bôrická mláka, CHA Hate, PR Šujské rašelinisko.

PR Šujské rašelinisko

Ďalšie sú vedené ako genofondové plochy v rámci regionálnych a miestnych územných systémov ekologickej stability, ktorý patria do dokumentácie ochrany prírody. Z najvýznamnejších spomeniem napr. GP Uhoľníky, GP Medzihorská dolina, GP Plešivá. Tak isto pri vypracovávaní stanovísk k zámerom sa zohľadňuje prítomnosť týchto biotopov. Na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. 11 biotopov národného významu a 29 biotopov európskeho významu patrí medzi mokrade. Správa NP Malá Fatra zabezpečuje aj praktickú ochranu slatín a rašelinísk tým, že zabezpečuje ich kosenie a výruby samonáletových drevín.

Menežmentové opatrenia

Takto pravidelne udržiava pred zánikom 9 lokalít. Dôležitou súčasťou starostlivosti o mokrade je ich mapovanie, botanický a zoologický výskum, monitoring samotného biotopu, ale aj sledovanie vplyvu regulačných zásahov, sledovanie ich vodného režimu a pod.

RNDr. Anna Dobošová, botanička Správy NP MF

 

Naši partneri