Zranený živočích – prvá pomoc

Každý nález a manipuláciu (ošetrovanie, umiestnenie, potrava a podobne) s chráneným živočíchom (pričom napr. väčšina u nás voľne žijúcich vtákov je zároveň chránenými živočíchmi) v územnej pôsobnosti Správy NP Malá Fatra telefonicky konzultujte s odborníkom a konajte až na základe jeho usmernenia! Pre zraneného živočícha je prvoradé skoré zabezpečenie odbornej pomoci. Čím kratšie je v kontakte s človekom, tým je jeho šanca na návrat do prírody väčšia.

Kontakty na kompetentných pracovníkov Správy NP Malá Fatra:

Pavol Židek (strážca Správy NP MF) +421 903 298 141

Pavol Kubala (strážca Správy NP MF) +421 904 682 371

Kontakty:

Prvá pomoc. Záchrana chránených živočíchov je súčasťou integrovaného záchranného systému 112, na tomto čísle získate kontakty na kompetentné osoby zo štátnej ochrany prírody.

Mapa územnej pôsobnosti – chovné a rehabilitačné stanice a kontaktné informácie

https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=zNmE0DA-gUBI.k3l24IF1QiLY

 

Kontakt na Záchrannú stanicu a ekocentrum Zázrivá – 0903 504 470

Čo hovorí zákon?

Kto nájde chorého, poraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného živočícha v prírodnom prostredí alebo ten, kto sa o náleze dozvedel, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k nálezu došlo, orgánu ochrany prírody, ktorý určí ďalšie nakladanie s takým chráneným živočíchom. Orgán ochrany prírody vedie o oznámeniach písomnú evidenciu. Ak je nálezom poľovná zver, oznámi sa nález aj užívateľovi poľovného revíru; v takom prípade orgán ochrany prírody neurčí ďalšie nakladanie s nájdeným chráneným živočíchom.

 

Všeobecne platné zásady

Mláďatá

Ak nájdete mláďatá cicavcov (jeleň, srnec.. ) zdanlivo opustené v lese, na lúke alebo poli, v žiadnom prípade ich nechytajte do rúk a čo najskôr a najtichšie lokalitu opustite. Ich matka sa často zdržiava v blízkosti, odkiaľ ich prichádza kŕmiť a kontrolovať. Mláďa po manipulácií získa ľudský pach a matka ho môže odmietnuť.

Ak nájdete vypadnuté mláďa vtáka, je vhodné najskôr sa poobzerať po blízkom okolí, či sa tu nenachádza dospelý jedinec, ktorý ho prikrmuje. Mláďa položte na konár, resp. rímsu domu, aby sa k nemu nedostal predátor. Z väčšej vzdialenosti ho pozorujte. Mláďa je potrebné zobrať, až keď dlhšiu dobu nevidno na blízku rodičov.

Zranený, zoslabnutý a chorý jedinec

Takéhoto jedinca spoznáte podľa neprirodzeného správania – pod tým sa myslia výrazne znížené únikové reakcie, neprirodzené držanie tela, ovísanie krídla, krívanie, viditeľné zranenia a podobne. Manipuláciu so živočíchom obmedzíme na minimálnu možnú mieru a čím skôr kontaktujeme odborníka. Odchyt musí byť čo najšetrnejší, použijeme handru, deku, nikdy nie igelit. Živočícha – podľa veľkosti  – môžeme umiestniť aj do papierovej krabice s otvormi na prístup vzduchu a umiestnime do tichej a tmavej miestnosti bez rušivých vplyvov. Účelom je zníženie jeho pohybu (môže zväčšiť rozsah prípadného poranenia), do doby príchodu odborníka. V žiadnom prípade živočícha neukazujeme ako atrakciu ľuďom.

Prikrmovanie

V prípade príliš apatických a dlhodobo vysilených jedincov sa kŕmenie neodporúča. Takýto jedinec nemá dostatok tekutín a energie, aby potravu strávil a zvyčajne po nakŕmení uhynie.

Ak je jedinec vitálnejší a odborník nemôže okamžite živočícha vyzdvihnúť, telefonicky s ním prekonzultujte druh potravy a možný spôsob jej podania. V zásade však platí, že dravcom a sovám (napr. orol skalný, jastrab lesný, myšiak lesný, sokol myšiar – známy aj ako pustovka, alebo poštolka, výr skalný, sova lesná a podobne) podávame výlučne surové mäso – hydinu, holubie mäso, hovädzinu – nikdy nie bravčovinu, alebo príliš studené, či tepelne upravené mäso.