V súčasnej dobre rezonuje médiami problematika voľného prístupu turistov do prísne chránených území.

Oprávnene sa domnievame, že plošný voľný pohyb turistov (či už v zime, alebo v lete) nie je možne aplikovať na všetky chránené územia, osobitne sa to týka území v areáli výskytu druhov citlivých na prítomnosť človeka, ako sú kurovité, alebo v areáli výskytu veľkých šeliem – najmä medveďa.

Správa Národného parku Malá Fatra riešila v minulosti niekoľkokrát počas skorých jarných mesiacov problém s opustenými medvedími mláďatami. Pri šetrení týchto prípadov sa javila ako najpravdepodobnejšia príčina práve stres a následne vyplašenie medvedice ľuďmi pohybujúcimi sa  mimo vyznačené trasy, vo viacerých prípadoch prešli lyžiari priamo po medveďom brlohu, schovanom pod snehom. Nedá sa nezmieniť ani voľné vodenie psov. Práve na voľno pustené psy pri strete s medvedicou v prítomnosti mláďat môžu spôsobiť opustenie potomstva a pod.

V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že návštevník pohybujúci sa voľne v areáli výskytu medveďa ohrozuje aj svoje zdravie, štatisticky najviac napadnutí medveďom sa odohrá mimo turistické chodníky.  Pokiaľ je pohyb ľudí viazaný na línie turistických chodníkov, zvieratá vedia predvídať, kde môžu stretnúť človeka a týmto miestam sa štandardne vyhýbajú. Veľký význam má aj obmedzenie nočného pohybu návštevníkov, nakoľko dochádza k opačnej časovej synchronizácii pohybu návštevníkov a živočíchov, ktoré sú na rozdiel od denného pohybu návštevníkov aktívnejšie počas noci a za úsvitu a súmraku.

Taktiež vidieť veľký problém v plašení citlivých kurovitých vtákov, najmä hlucháňa hôrneho. Zimné stanovištia aj miesta toku hlucháňa sú navštevované a kontrolované zamestnancami Správy každoročne. Skialpinizmus, resp. voľný pohyb návštevníkov – lyžiarov krížom cez vhodné biotopy hlucháňa spôsobili jeho pokles aj na posledných stanovištiach v rámci NP Malá Fatra, pričom v súčasnej dobe je toto najväčšie riziko pre prežitie druhu v území vôbec.

Na konkrétnych miestach národného parku je však možné vyhradiť plochy na voľný pohyb návštevníkov a už dnes sú takéto miesta v platnom návštevnom poriadku vyhradené. Napríklad v oblasti Vrátnej doliny je možný voľný pohyb návštevníkov v údolnej časti pozdĺž Štefanovského potoka a pozdĺž Vrátňanky, vrátane bočného prítoku od sedla Príslop v priestore ohraničenom okrajom lesných porastov pod dolnou hranicou lesa.

V budúcnosti môžu na niektorých miestach takéto plochy pribudnúť.  Úmyslom správy národného parku nie je vyhnať návštevníkov z prírody, sprostredkovať zážitok z poznávania prírody je možné aj bez negatívneho dopadu. Mnohým organizmom svojim konaním upierame priestor na ich existenciu, kde sa len pozrieme. Chránené územia sú pre nich neraz poslednými ostrovmi, kde by mali mať priestor na nerušenú existenciu.  Z toho dôvodu je potrebná regulácia a usmernenie mnohých aktivít človeka, ktorá je legislatívne upravená, či už zákonom alebo návštevným poriadkom. 

Správa NP Malá Fatra