Správa Národného parku Malá Fatra je odbornou organizáciou ochrany prírody zriadenou zákonom. Správa NP Malá Fatra už v minulosti zaujala stanovisko k iniciatíve pre prírodný park viď. článok – Iniciatíva za Prírodný park Krivánska Malá Fatra.

Krivánska časť Malej Fatry je výnimočné územie nielen z národného, ale aj európskeho hľadiska, ktoré plne zodpovedá definícii národného parku. Voľba kategórie chráneného územia podľa IUCN sa primárne vykonáva s ohľadom na cieľ manažmentu, to znamená, že sa vzťahuje viac na ciele starostlivosti, než na súčasný stav územia. Nesplnenie “kritérií” vo vzťahu k percentám tzv. bezzásahovej zóny pre národný park by nemalo byť dôvodom na zrušenie tejto kategórie, o čom svedčí množstvo príkladov zo zahraničia.

Prírodné parky majú svoju tradíciu najmä v západnej Európe a vyhlasujú sa predovšetkým na regionálnej úrovni, ak región pokladá územie za vzácne a atraktívne, napríklad pre rekreáciu.

Územie Krivánskej časti Malej Fatry má však nadnárodný význam a je nesporne hodné ochrany v kategórii národný park. Jedná sa o posledné západne položené územie divokej prírody Karpát s pôvodnými a relatívne dobre zachovalými ekosystémami. Ide o územie s mimoriadnou pestrosťou geologických a klimatických pomerov. To spolu s vertikálnou členitosťou prispelo k tomu, že sa tu na pomerne malej ploche vytvorila veľká rozmanitosť rastlinných a živočíšnych spoločenstiev.

Podľa aktuálneho znenia zákona o ochrane prírody a krajiny nemá prírodný park ani svoju správu, čiže nie je celkom jasné, kto bude zabezpečovať úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že územie Národného parku Malá Fatra je súčasťou sústavy Natura 2000 (je územím európskeho významu a chráneným vtáčím územím). Natura 2000 má zabezpečiť priaznivý stav populácií vybraných druhov živočíchov a rastlín a priaznivý stav biotopov, čo však nevylučuje hospodárske aktivity v územiach, pokiaľ tento priaznivý stav nenarušujú. Povinnosťou členských štátov je sledovať stav biotopov a druhov v týchto územiach. Všetky tieto záväzky je Slovensko povinné plniť bez ohľadu na národnú kategóriu chráneného územia.

Prípadným znížením ochrany územia môže potenciálne dôjsť o ohrozeniu predmetov ochrany územia. V neposlednom rade netreba zabúdať na to, že zmena spôsobu obhospodarovania územia nemusí mať vplyv len na zníženie územnej ochrany prírody, avšak aj na jeho atraktivitu z hľadiska cestovného ruchu. Národné parky v sebe skrývajú potenciál, ktorý je možné využiť v prospech ekonomického rozvoja regiónu.

Správa NP Malá Fatra rozumie požiadavkám neštátnych vlastníkov pôdy, uvedomuje si potrebu trpezlivej komunikácie a hľadania vzájomne prijateľného riešenia ich oprávnených záujmov. Za posledný rok samostatnej existencie sa Správa NP Malá Fatra usilovala o férovú a transparentnú komunikáciu s vlastníkmi ohľadne ich požiadaviek. Správa NP Malá Fatra podporuje intenzívne zapojenie neštátnych vlastníkov pôdy do praktickej ochrany prírody. Je veľmi dôležité, aby si štát oveľa viac všímal potreby a požiadavky vlastníkov a zároveň systémovo a promptne na tieto požiadavky reagoval tak, aby došlo k obojstranne výhodnej dohode.

Rozhodnutie o ďalšej budúcnosti Krivánskej Malej Fatry je v rukách Ministerstva životného prostredia SR a vlády SR.

Spracovala: Ing. Gabriela Kalašová, riaditeľka Správy Národného parku Malá Fatra