Klimatická zmena už dávno nie je len teoretickou otázkou budúcnosti, alebo témou vzdialených vedeckých konferencií. Je to tvrdá realita, ktorú v našom regióne intenzívne pociťujeme aj v tomto období. Čoraz častejšie bleskové povodne a extrémne prívalové dažde za sebou zanechávajú obrovské materiálne škody na majetku obcí a občanov. Nezostáva nám iné, len prijať fakt, že zmena klímy nám dôrazne klope na dvere, a začať sa na jej dôsledky systematicky a prakticky pripravovať.

Uvedomuje si to aj Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), ktorý ako hlavný organizátor zastrešil dôležité strategické stretnutia zamerané na pripravenosť nášho regiónu na klimatické výzvy. Tieto podujatia sa realizujú v rámci medzinárodného projektu GRACE. Ako prizvaní odborníci sa do tohto procesu aktívne zapájajú aj zástupcovia Správy Národného parku Malá Fatra. Posledné pracovné stretnutie sa uskutočnilo v inšpiratívnom prostredí Čutkovskej doliny,  kde odborníci z rôznych odvetví spoločne hľadali procesy a riešenia implementovateľné priamo do praxe.

Od hydrológie po zraniteľné biotopy

Hľadanie účinných riešení si vyžaduje komplexný pohľad, pretože klimatická kríza zďaleka nie je len otázkou lesníctva. Účastníci sa zamerali na vplyv klimatických zmien na celkovú hydrológiu, režim podzemných aj povrchových vôd a egionálny ráz počasia..

Pre nás, ako zástupcov národného parku, bola kľúčovou témou ochrana lesov a stabilita vzácnych biotopov. Práve zdravé lesné ekosystémy totiž fungujú ako prirodzená špongia, ktorá dokáže zachytiť a utlmiť aj spomínané prívalové zrážky, čím chránia nižšie položené ľudské sídla. Ak sú však lesy v dôsledku sucha a zmeny klímy oslabené, strácajú túto svoju neoceniteľnú schopnosť, čo spätne ohrozuje celé okolie.

Veľké devízy vs. kritické ohrozenie

Počas diskusií v Čutkovskej doline odborníci pomenovali silné aj slabé stránky Žilinského kraja. Ukázali sa dva veľké kontrasty, v ktorých sa križujú obrovské prírodné hodnoty s ich extrémnou zraniteľnosťou:

• Strategické bohatstvo kraja: Žilinský kraj má obrovskú devízu v tom, že patrí medzi strategicky najvýznamnejšie oblasti vodných zdrojov na Slovensku a zároveň sa vyznačuje najväčšou lesnatosťou.
• Hrozba nepôvodných smrečín: Problémom však je, že významnú časť týchto lesov tvoria nepôvodné smrečiny. Tie v súčasnosti masívne trpia v dôsledku dlhodobého nedostatku zrážok, čo dramaticky znižuje ich prirodzenú obranyschopnosť a odolnosť voči podkôrnemu hmyzu.
• Prehrievanie a nadmerný odtok: Dôsledkom lykožrútovej kalamity je nekontrolovaný vznik veľkoplošných holín. Obnažená pôda bez lesného krytu následne čelí extrémnemu prehrievaniu, stráca schopnosť akumulovať vodu a spôsobuje nadmerný, rýchly povrchový odtok vody z prostredia, čo priamo prispieva k vzniku lokálnych povodní a sucha.
• Zraniteľnosť Kysúc a Oravy: Na túto reťazovú reakciu už dnes najviac doplácajú kriticky ohrozené oblasti Kysúc a Oravy, kde zaznamenávame masívny úbytok podzemnej vody a vysychanie celých lesných komplexov.
• Liptov pod tlakom developmentu: Ďalším vážnym rizikom je oblasť Liptova. Tá je z hľadiska klimatickej stability a ochrany zdrojov vody ohrozená prílišným, a často nekoncepčným budovaním obrovských rekreačných lokalít, ktoré drasticky zasahujú do pôvodného hydrologického režimu krajiny a obmedzujú jej prirodzenú schopnosť absorbovať vodu.

Od analýz k reálnym činom

Cieľom medziodborového stretnutia v Čutkovskej doline v rámci projektu GRACE nebolo len mapovať problémy, ale predovšetkým pripraviť kraj na to, čo príde. Prepojenie strategického plánovania Žilinskej župy s reálnymi, praktickými skúsenosťami našich zamestnancov priamo z terénu Malej Fatry vytvára pevný základ pre kroky, ktoré pomôžu udržať náš kraj zelený, odolný a s dostatkom chránených vodných zdrojov aj pre budúce generácie.