Chránené územia v oblasti NP Malá Fatra a ochranného pásma

V Slovenskej republike upravuje územnú a druhovú ochranu zákon č. 543/2002 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa tohoto zákona môžeme definovať dve úrovne územnej ochrany prírody, ktoré sa vzájomne prekrývajú. Z týchto dvoch pohľadov je územie Malej Fatry chránené nasledovne.

Európska sústava chránených území – NATURA 2000

V súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) naša krajina prevzala aj príslušné predpisy v oblasti ochrany prírody. NATURA 2000 je sústava chránených území členských štátov EÚ a predstavuje najhodnotnejšie prírodné dedičstvo významné z celoeurópskeho hľadiska. Táto sústava ma zabezpečiť ochranu pre najohrozenejšie druhy rastlín, živočíchov a biotopov nachádzajúcich sa na území EÚ a tak zachovať biologickú diverzitu aj pre budúce generácie.

Sústavu NATURA 2000 tvoria chránené vtáčie územia (CHVÚ) a územia európskeho významu (územia EV).

Národná sieť chránených území

Vzhľadom na mimoriadne prírodné hodnoty bola Krivánska Malá Fatra v roku 1967 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť (CHKO). V roku 1988 bola CHKO prekategorizovaná na národný park.

V rámci územia Národného parku Malá Fatra a jeho ochranného pásma je vyčlenených niekoľko maloplošných chránených území, ktoré si pre svoje prírodné hodnoty, bohatosť rastlinstva a živočíšstva zasluhujú zvýšený stupeň ochrany. Spolu je to 14 národných prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií, 5 prírodných pamiatok a 1 chránený areál.

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR

Maloplošné CHÚ

Situačná mapa hraníc národného parku, ochranného pásma a maloplošných chránených území.

Detailnejšie hranice nájdete na interaktívnej mape ŠOP SR (vrstva maloplošné chránené územia).

Národné prírodné rezervácie

 1. Krivé (204 ha) Geologické podložie tvorí žula. Predmetom ochrany je súbor rastlinných spoločenstiev skalných sutí a rôznorodých lesných porastov s prirodzeným drevinovým zložením na kryštaliniku Malej Fatry. Ide o vzácne dubové spoločenstvá, v ktorých sú primiešané dreviny: borovica, lipa, hrab, jaseň, ojedinelo jedľa a javor. NPR Krivé sa nachádza na území Národného parku Malá Fatra v oblasti Domašínskeho meandra, na pravom brehu rieky Váh. NPR Krivé nadväzuje na NPR Starý Hrad

2. Tiesňavy (443 ha) Geologické podložie je budované vápencami a dolomitmi. Predmetom ochrany sú pôsobivé geomorfologické útvary, vzácne fytocenózy s bohatou avi – a entomofaunou. V doline Obšívanka je výrazná klimatická inverzia, je tu najnižší prirodzený výskyt kosodreviny  a dryádky osemlupienkovej (660 m nm.). NPR Tiesňavy sa nachádzajú na území Národného parku Malá Fatra a tvoria vstup do známej doliny Vrátna.

3. Prípor (272 ha) Geologická podložie buduje vápenec, dolomit, kremenec, bridlica a slieňovce. Predmetom ochrany je komplex prirodzených spoločenstiev jedľovo-bukového, smrekovo-bukovo-jedľového, smrekového a kosodrevinového vegetačného pásma s výskytom zriedkavých druhov rastlín a živočíchov. NPR Prípor sa nachádza na území Národného parku Malá Fatra, na severných svahoch Malého Fatranského Kriváňa.

4. Starý hrad (85 ha) Geologické podložie tvorí žula. Predmetom ochrany sú lesné porasty s dubom zimným a jeho mnohými krížencami, ktoré majú reliktný pôvod ako pozostatok dubín zo začiatku holocénu (asi pred 8-10 tis. rokov). NPR Starý Hrad sa nachádza na území Národného parku Malá Fatra, v oblasti Domašínskeho meandra. Rezerváciu tvoria lesné porasty východne od zrúcaniny Starý Hrad, na pravom brehu rieky Váh.

5. Minčol (96 ha) Na tomto území sa chráni komplex pôvodných vysokohorských smrečín a zmiešaných porastov smrekovo-bukovo-jedľového vegetačného stupňa miestami pralesového charakteru.

6. Suchý (429 ha) Územie NPR je budované vápencami, dolomitmi, kremencami a bridlicami. Je refúgiom vzácnych druhov živočíchov a rastlín. Pôvodné rastlinné spoločenstvá sú vyvinuté v jedľovo-bukovom, smrekovo-bukovo-jedľovom, smrekovom a kosodrevinovom vegetačnom stupni. NPR Suchý sa nachádza na území Národného parku Malá Fatra, na severozápadných svahoch Suchého a Stratenca.

7. Šíp (302 ha) Predstavuje výraznú dominantu územia so zriedkavou vápencovou flórou, zachovalou vegetačnou stupňovitosťou a vzácnymi živočišnými spoločenstvami.

8. Šútovská dolina (527 ha) Predmetom ochrany je biologicky a krajinársky mimoriadne cenný priestor Šútovskej doliny so zachovalými komplexami lesov typického karpatského horského a vysokohorského charakteru.

9. Kľačianska Magura (240 ha) V rezervácii sa chráni komplex pôvodných smrekových lesov so smrekového vegetačného stupňa okolo vrchu Kľačianskej Magury, ktoré smerom do Sučianskej doliny postupne prechádzajú do bučín so smrekovo-bukovo-jedľového vegetačného stupňa.

10. Sokolec (199 ha) Predmetom ochrany sú zachovalé lesné spoločenstvá reliktných borín, vápencových bučín, bukových javorín a iných zmiešaných lesov, miestami pralesovitého charakteru s bralným reliéfom a bohatým výskytom vápnomilnej flóry a vzácnych druhov živočíchov.

11. Veľká Bránica (332 ha) Chránia sa tu pôvodné lesné spoločenstvá jedľovo-bukového, smrekovo-bukovo-jedľová, smrekového a kosodrevinového vegetačného stupňa.

12. Šrámková (244 ha) V tejto oblasti sa nachádzajú pôvodné zmiešané pralesovité lesy jedľovo-bukového a smrekovo-bukovo-jedľového vegetačného stupňa.

13. Rozsutec (764 ha) Geologické podložie tvorí prevažne vápenec a dolomit, ktorý výrazne vyčnieva nad mäkšie modelovaný reliéf budovaný slienitými vápencami, slieňovcami a bridlicami. Predmetom ochrany sú vzácne ekosystémy a unikátne geomorfologické javy. Niektoré rastlinné spoločenstvá sú v rámci Slovenska unikátne, žije tu asi 2000 druhov živočíchov, takmer všetky druhy chránených rastlín Slovenska. Významným geomorfologickým útvarom je Kryštálová jaskyňa. NPR Rozsutec sa nachádza na území Národného parku Malá Fatra, v oblasti Stohu (severný svah), Veľkého a Malého Rozsutca.

14. Chleb (413 ha) Podložie tvoria karbonátové horniny, menej kremence a žula. Predmetom ochrany sú cenné pôvodné lesy jedľovo-bukového a smrekovo-bukovo-jedľového vegetačného stupňa. Ojedinele sa vyskytuje pôvodné spoločenstvo smrekového stupňa – jarabinové smrečiny. Geomorfologicky významnými prvkami je ľadovcový kotol Chlebu s jazierkom. NPR Chleb sa nachádza na území Národného parku Malá Fatra, v oblasti severných svahov Chlebu, smerom k chate Vrátna.

Prírodné rezervácie

1. Hajasová (7 ha) Chránia sa tu zachovalé lesné spoločenstvá bučín.

2. Hrádok (6 ha) Predmetom ochrany sú bučiny pralesovitého charakteru.

3. Veľká Lučivná (66 ha) Na tomto území sa chráni spoločenstvo vápencových bučín s hojným výskytom tisu.

4. Paráč (45 ha) Predmetom ochrany je zachovalý zvyšok pôvodných porastov vysokohorských smrečín s jarabinou.

5. Dubovské lúky (16 ha) Predmetom ochrany je žltohlav európsky a spoločenstvá slatinnej rašeliny.

6. Močiar (8 ha) Účelom ochrany sú štítovité travertínové útvary s močiarnou vegetáciou a výskyt kriticky a veľmi ohrozených druhov rastlín.

7. Goľové mláky (7 ha) Na žulovom alúviu toku Studenec je vyvinuté vzácne slatinno-rašelinové spoločenstvo s výskytom páperca alpínskeho a rosičky okrúhlolistej.

8. Hrabinka (0,4 ha) Na území sa vyskytuje vzácne slatinno-rašelinné spoločenstvo s výskytom rosičky anglickej a okrúhlolistej, ako i vzácnych ostríc.

Prírodné pamiatky

1. Šútovská epigenéza (52 ha) – predmetom ochrany je ojedinelá forma reliéfu a to epigenetický záver bezmenného toku tečúceho zo Šútova, t. j. tok sa zarezával do odolných vápencov za pomalého dvíhania sa podhoria Malej Fatry.

2.  Domašínsky meander (80 ha) Predmetom ochrany je najvýraznejšia časť prielomu Váhu cez Malú Fatru, ktorý je dokladom postupného zarezávania sa Váhu do dvíhajúceho sa pohoria. PP Domašínsky meander sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra, južne od zrúcaniny Starý Hrad, na ľavom brehu rieky Váh, na ľavej strane štátnej cesty v smere Vrútky – Žilina.

3. Krasňanský luh (15 ha) Geologickým podložím sú naplaveniny Varínky. Predmetom ochrany sú brehové porasty Varínky so zachovaným prirodzeným druhovým zložením. PP Krasňanský Luh sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra, medzi obcou Krasňany a riekou Varínka (na ľavom brehu Varínky).

4. Kraľoviansky meander (18 ha) Pedmetom ochrany je veľmi vzácna forma riečneho reliéfu – antecedentný prelom Váhu ez výbežok Veľkej Fatry. Spôsob vzniku je totožný ako u Domašínskeho meandra.

5. Bôrická mláka (0,6 ha) Pedmetom ochrany je slatinné rašelinisko s výskytom zachovalých pôvodných spločenstiev sústreďujúcich značný počet typických prvkov slatinnej, močiarnej a rašelinnej flóry spolu s výskytom ohrozených druhov obojživelníkov, (kľuka močiarna, vachta trojlistá, páperník alpínsky).

Chránený areál

1. Hate  (0,6 ha)  Bol vyhlásený v roku 2001. Najzachovalejšie prirodzené močiarne spoločenstvá  na severnom úpätí Malej Fatry. Slatina je tvorená mozaikou močiarnych spoločenstiev, s výskytom 92 rastlinných druhov.

Maloplošné CHÚ na území okresu Žilina

Národné prírodné rezervácie (NPR)

1. Kľak (85,71 ha) Málo narušené lesy Kľaku v širokom výškovom rozpätí umožňujú sledovať príslušné klimatické vplyvy. Výskyt subalpínskych prvkov je tu v jednom z okrajových miest ich areálov. Ide o najjužnejšie vrcholové partie s cennými skalnými a lesnými rastlinnými spoločenstvami Lúčanskej Malej Fatry. NPR Kľak sa nachádza v Lúčanskej Malej Fatre, severovýchodne od Fačkovského sedla.

2. Kozol (91,58 ha) Značná zachovalosť objektu a výrazná prírodovedná hodnota je reprezentovaná výraznými povrchovými štruktúrami v podobe bralnatých zoskupení na hrebeni Kozla i na priľahlom južnom svahu. Kozol je príkladom na porovnanie rastlinných spoločenstiev na dvoch odlišných podložiach v bezprostrednej blízkosti. NPR Kozol sa nachádza v Lúčanskej Malej Fatre, východne od Rajeckých Teplíc.

Prírodné rezervácie (PR)

1. Šujské rašelinisko (10,8 ha) Na nepriepustnom štrkovitom nánosovom podloží sa vytvorili rašelinné vrstvy s výskytom slatinno – rašelinných spoločenstiev a ohrozených druhov rastlín. Ide o v tejto oblasti veľmi ojedinelý výskyt. Ťažba rašeliny je na tomto území zakázaná. PR Šujské rašelinisko sa nachádza na ľavom brehu rieky Rajčianky, južne od Rajca, smerom na obec Šuja.

2. Brodnianka (25,94 ha) Územie predstavuje bradlový skalnatý útvar s dubovým porastom reliktného charakteru. Brodnianka je charakterizovaná  výskytom viacerých vzácnych rastlinných druhov a najsevernejším výskytom prirodzeného dubového porastu na Slovensku. PR Brodnianka sa nachádza severne od Žiliny, medzi obcami Brodno a Oškerda, napravo od štátnej cesty v smere Žilina – Čadca.

3. Rochovica (31,58 ha) Pre územie Rochovice je charakteristický výskyt teplomilného lesného spoločenstva s mnohými vzácnymi teplomilnými druhmi, ktoré majú na danom mieste jedno z najsevernejších rozšírení na území Slovenska. Od reliktných bučín na vápenci sa toto spoločenstvo líši neprítomnosťou dealpínskych prvkov. PR Rochovica sa nachádza severne od Žiliny, medzi obcami Brodno a Rudinka, naľavo od štátnej cesty v smere Žilina – Čadca, na pravom brehu rieky Kysuca.

4.  Slnečné skaly (90,54 ha) Slnečné skaly predstavujú členitý reliéf so súborom skalných veží, brál a terás nad riekou Rajčiankou. Lesné spoločenstvá pôvodných podhorských vápencových bučín, sekundárnych borín a smrečín sa rozprestierajú na celej ploche Slnečných skál. Najcennejšou časťou sú skalné biotopy.

Prírodné pamiatky (PP)

1. Hričovské rífy (0,20 ha) Ide o jeden z najväčších rífov v oblasti Hričovského podhradia s výraznou krajinotvornou funkciou. Na pomerne krátkom úseku je možné vidieť profil od eocénnych zlepencov, cez pieskovce a ílovce až k vápencom. PP Hričovské rífy sa nachádzajú západne od obce Hričovské Podhradie.

2. Hričovská skalná ihla (0,63 ha) Predstavuje významný prírodný objekt geologického charakteru a z krajinárskeho hľadiska významnú dominantu územia. Z pôvodne veľkej šošovky vápenca tu v minulosti bola časť vyťažená a použitá na výstavbu druhej koľaje trate Žilina – Košice. Skalná ihla v súčasnej podobe je teda priamym výsledkom antropických vplyvov. PP Hričovská skalná ihla sa nachádza východne od obce Hričovské Podhradie.

3. Poluvsianska skalná ihla (0,68 ha) Je to zvetraním oddelená ihla, ktorá predstavuje významný prírodný objekt, z krajinárskeho hľadiska významnú dominantu územia. Význam Poluvsianskej skalnej ihly môžeme vidieť predovšetkým v rovine rekreačnej a estetickej. Z hľadiska vedeckého tu má význam výskyt bohatej kalcifilnej flóry. Poluvsianska skalná ihla sa nachádza pri vlakovej zastávke “Poluvsie”, napravo od štátnej cesty v smere Žilina – Rajecké Teplice.

4. Turská skala (4,38 ha) Turská skala predstavuje významný geomorfologický jav tzv. obtočník, ktorý vznikol oddelením od dolomitového komplexu Slnečných skál eróznou činnosťou rieky Rajčianka. Turská skala plní významnú krajinotvornú funkciu. Vysoká náučná funkcia vyplýva i z toho, že je priamo pri hlavnom cestnom ťahu. PP Turská skala sa nachádza južne od obce Porúbka, naľavo od štátnej cesty v smere Žilina – Rajecké Teplice, za odbočkou na obec Turie.

5. Kysucká brána (1,22 ha) Kysucká brána sa vyznačuje jedinečnosťou geologického profilu bradlového pásma, ako jedného z najkompletnejších u nás vôbec. Územie je pravidelne navštevované početnými geologickými exkurziami, a to i z dôvodu dobrej komunikačnej prístupnosti. PP Kysucká brána sa nachádza severne od Žiliny, medzi obcami Brodno a Rudinka, naľavo od štátnej cesty v smere Žilina – Čadca, na pravom brehu rieky Kysuca, vedľa PR Rochovica.