Prírodné pomery

Národný park Malá Fatra je osobitný mimoriadnou pestrosťou geologických a klimatických pomerov. To spolu s vertikálnou členitosťou prispelo k tomu, že sa tu vyprofilovalá veľká rozmanitosť rastlinných a živočíšnych spoločenstiev typických pre Západné Karpaty.

Chleb - pohľad z juhu

V špecifických prírodných podmienkach sa vyvinuli  endemity (druhy organizmov, ktoré sa nikde inde nevyskytujú) a reliktné druhy (druhy, ktoré majú súčasnosti obmedzený ostrovčekovitý výskyt, avšak v minulých vývojových obdobiach Zeme boli rozšírené na veľkých plochách).

Vŕba sieťkovaná - glaciálny relikt

Malá Fatra je posledné západne položené územie s pôvodnými a relatívne dobre zachovalými ekosystémami, v ktorých sa ešte udržujú základné ekologické a evolučné procesy. Pre stredoeurópsku a západoeurópsku industrializovanú krajinu má mimoriadny význam ako významný ekostabilizačný prvok nadnárodného významu. Umožňuje totiž prenikanie západokarpatských druhov do susedných území, kde mnoho druhov v dôsledku intenzívnej ľudskej činnosti ustúpilo, alebo bolo v minulosti vyhubených. 

Neživá príroda

Geológia a geomorfológia

Krivánska Malá Fatra je z hľadiska geologickej stavby jadrovým pohorím. Skladá sa z kryštalického jadra a z obalu druhohorných usadených hornín. Kryštalinikum, tvorené granodioritmi a kryštalickými bridlicami, je zastúpené najmä na južných svahoch pohoria. V severnej časti ich nachádzame v jedinom erozívnom okne vo Vrátnej doline. Usadené horniny druhohôr sú Malej Fatre zastúpené v troch jednotkách: v obalovej sérii, krížňanskom a chočskom príkrove. Príkrovy (križňanský a chočský) pokrývajú hlavný hrebeň a severnú časť horstva. Sú tvorené najmä vápencami, dolomitmi, kremencami, pieskovcami a slieňmi. Erózii odolné horniny chočského príkrovu vytvorili najkrajšie skalné útvary Malej Fatry, či už sú to Tiesňavy, hrebeň Sokolia, alebo Veľký Rozsutec.

Panoráma Rozsutca a Stohu

 

Neobyčajne pestré geologické podložie podmienilo členitý reliéf s charakteristickými bralami, na vápnitých horninách vznikli tiesňavy, rozličné skalné útvary a bralnaté hrebene. Reliéf pohoria sa vytvára najmä vo vzťahu odolnosti hornín voči zvetrávaniu. Ostro členitý reliéf na odolných horninách ostro kontrastujte s menej členitým a zaobleným povrchom na ľahšie zvetrávajúcich horninách. Typickým príkladom tohto kontrastu je panoráma bralnatého Veľkého Rozsutca a hladkého Stohu.

 

Krasové javy a jaskyne

Krasové javy sa v  Malej Fatre vyskytujú v dvoch oblastiach a to v oblasti obalovej a križňanskej série a v oblasti chočského príkrovu. Pre prvú oblasť je charakteristické striedanie vápenatých a nevápenatých hornín, čo nevytvára dobré podmienky pre vývoj krasu. Ten je tu obmedzený na malé plochy a vyskytuje sa najmä v oblasti Kúrskej doliny, Stratenca, Belianskej doliny a v závere Vrátnej doliny, kde sa nachádza zatiaľ objavený najväčší jaskynný systém v Malej Fatre. Ide o verejnosti neprístupnú Jaskyňu nad vyvieračkou s dĺžkou 550 m. Druhá oblasť je na území budovanom dolomitmi chočského príkrovu. Pre túto oblasť sú charakteristické bizarné tvary reliéfu (tiesňavy, kaňony, škrapy, závrty, vodopády a jaskyne).

Kaňon v Dolných dierach

 

jaskýň je najpozoruhodnejšia Kryštálová jaskyňa, ktorá je taktiež verejnosti neprístupná. Jej výzdoba je tvorená kalcitovými drúzami a v súčasnosti je, žiaľ, už značne poškodená vandalizmom.

Vodopády

Charakteristickým znakom vodných tokov v Malej Fatre je ich hlboké zarezávanie do pohoria, prudkosť spádu a prevažne bystrinný charakter horských riečok a potokov. Ich sklon sa mení v závislosti od nadmorskej výšky a geologického podkladu. Na viacerých miestach, najmä v oblastiach výskytu vápencových hornín, vznikli početné vodopády. Najväčší a turistami vyhľadávaný je Šútovský vodopád s výškou 38m. Napájaný je Mojžišovými prameňmi,  vyvierajúcimi pod Hromovým.

Geomforfologická  hádanka

Viete, že existujú dva rôzne vedecké názory na pôvod vzniku charakteristického reliéfu Chleba?

200

Prvý názor je, že na severnom svahu Chleba je ľadovcový kar. Predispozíciou pre jeho vznik bola podľa P a u l a predglaciálna jazva po strži. V kare je stále jazierko s rozmermi 6,5 x 10 m, hlboké cca 30 cm. Pravdepodobne morénový val  vo výškach 1450 - 1500 mnm je z vápencového a kremencového materiálu.

Existenciu ľadovcového karu Chleba vyvracia N e m č o k, ktorý tento útvar klasifikuje ako zrútenie s celkovou kubatúrou 1,81 mil. m3 a zaraďuje ho medzi najväčšie zrútenia v slovenských vyokých pohoriach.

 Literatúra: Demianová, V., 1982: Inventarizačný prieskum ŠPR Pod Chlebom - geomorofologická charakteristika. Ochrana prírody 3. Liptovský Mikuláš. p. 83-

 

Lesy

V Malej Fatre zaberajú lesy takmer dve tretiny. Veľké relatívne prevýšenie a tvar reliéfu spôsobili, že je tu dobre vyvinutá a z väčšej časti aj zachovalá vertikálna členitosť - zonácia lesných spoločenstiev.  Výnimočná je tým, že na relatívne malom území je tu zastúpených sedem výškových vegetačných stupňov - od dubovo-bukového, cez bukový, bukovo-jedľový, smrekovo-bukovo-jedľový, smrekový, kosodrevinový až po relikty alpínskeho stupňa. Vzhľadom na to, že na celom Slovensku je deväť všetkých výškových vegetačných stupňov, Krivánska Fatra predstavuje významné modelové územie pre poznávanie a sledovanie vývoja prirodzených lesov v rámci Slovenska.

Dnešné zloženie a rozloha nezodpovedá pôvodným lesom. Pôvodná plocha lesov bola oveľa väčšia, avšak v 16. storočí, v dobe valašskej kolonizácie, sa vplyvom vyrubovania a vypaľovania lesov, za účelom rozširovania plôch pasienkov, lesnatosť  znížila, najmä v oblasti hlavného hrebeňa. Činnosť človeka mala vplyv aj na zmenu drevinového zloženia. Pôvodné zmiešané lesy vo Vrátnej, Kúrskej doline a na iných miestach boli nahradené smrekovými monokultúrami. V okolí Belej a Bránice boli zmiešané lesy nahradené čistými bučinami. Takto zmenené lesy majú oveľa nižšiu stabilitu oproti pôvodným zmiešaným lesom. Pôvodný zmiešaný les je na tomto území zložený z tzv. karpatskej zmesi, teda zmesi buka, smreka a jedle, s vtrúsenou prímesou iných drevín, ako sú javor horský, smrekovec, hrab, jaseň, breza, borovica a pod. V súčasnosti prevládajú listnaté dreviny (60 %) nad ihličnatými (40 %). Najrozšírenejšou drevinou je buk (55%), potom nasleduje smrek (30 %), jedľa (6 %), kosodrevina (3 %) a javor horský (2 %). Menšie zastúpenie majú dub zimný, jaseň, breza, lipa, jelša, borovica, smrekovec a tis. V členitom teréne na skalných terasách sa nachádzajú spoločenstvá borovice lesnej, ako zvyšky v minulosti rozsiahlejších porastov. V miestach s teplejšou klímou, napr. pri Starom hrade, sa zachovali spoločenstvá kyslých dubových bučín. Je to severná hranica ich rozšírenia na Slovensku. Zachovalé pásma kosodreviny sa nachádzajú v oblasti Malého Kriváňa, Veľkého Kriváňa a Chlebu.

Pralesy

Niektoré lesné porasty v Malej Fatre sú človekom minimálne ovplyvnené (či už hospodárskymi, alebo rekreačnými aktivitami) a majú vlastnosti pralesa, pre ktorý je charakteristický výskyt stromov rôzneho fyzického veku a dostatok mŕtveho dreva vo všetkých stupňoch rozkladu. Medzi ďalšie vlastnosti pralesov patrí stálosť druhového zloženia, ekologická vyrovnanosť a samostatnosť, vysoká odolnosť voči vonkajším vplyvom a podobne. Takéto porasty nachádzame v NPR Kľačianska Magura, NPR Šrámkova, NPR Šútovská dolina, NPR Rozsutec a v NPR Stratenec. Komplexy takýchto lesov majú veľký význam pre populácie veľkých šeliem (medveď, vlk, rys).

Rastlinstvo

Bohaté geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podnietili mimoriadne pestrý vývoj rastlinných spoločenstiev. Prevládajúcou vegetačnou formáciou sú lesné spoločenstvá. Na území národného parku a jeho ochranného pásma bolo doteraz zistených viac ako 1100 druhov vyšších rastlín.

Črievičník papučkový

Vyskytujú sa tu aj 4 vlastné endemity Malej Fatry - alchemilka Sojákova, alchemilka panenská, očianka stopkatá a jarabina Margittaiho. Tieto druhy nikde inde ako v Malej Fatre nerastú.

Na vápencových skalných stenách môžeme obdivovať chránené druhy ako poniklec slovenský, klinček neskorý, astra alpínska, horec Clusiov.

Poniklec slovenský

Charakteristickými druhmi nad hornou hranicou lesa sú vŕba sieťkovaná, dryádka osemlupienková, prilbica tuhá, mliečivec alpínsky, stračia nôžka a pod. Na prechodných rašeliniskách, slatiniskách, vlhkých a podmáčaných lúkách sú bohato zastúpené ohrozené rastlinné spoločentvá zastúpené druhmi ako napr. rosička okrúhlolistá, rosička anglická, vstavač Fuchsov, vstavačovec májový, bradáčik vajcovitý, mečík strechovitý, všivec močiarny, páperníky atď.

Prvosienka pomúčená

  

Rosička okrúhlolistá

Návštevníci sa môžu pokochať aj krásou a pestrosťou kvetnatých lúk v podhorskom pásme.

 

Živočíšstvo

V náväznosti na rozmanitosť biotopov sú pestré i živočíšne spoločenstvá. Z bezstavovcov môžeme spomenúť najmä ľahko identifikovateľné druhy ako napríklad jasoňa červenookého a na staršie bučiny viazaného fúzača alpského.

V Národnom parku Malá Fatra a jeho ochrannom pásme je možné pozorovať viaceré stavovce bežne sa vyskytujúce v teplejších, nížinných podmienkach, ako sú užovka stromová, rosnička zelená a samozrejme i typických zástupcov horskej fauny, a to vretenicu severnú, mloka karpatského, z vtákov ľabtušku vrchovskú.

Charakteristickými pre zachované rozsiahlejšie horské biotopy sú veľké šelmy ako medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid a zriedka sa vyskytujúca mačka divá, z pernatých dravcov sú to orol skalný, jastrab lesný, včelár lesný, sokol sťahovavý, sokol lastovičiar a pod. Na území národného parku a v jeho blízkom okolí hniezdi najväčšia a najmenšia európska sova výr skalný a kuvik vrabčí.

Z glaciálnych reliktov (druhy prežívajúce z minulých ľadových období) sa vyskytujú kuvik kapcavý, ďubník trojprstý, myšovka vrchovská, piskor vrchovský atď. Zo zástupcov druhov viazaných na vodné prostredie sa vyskytuje viacero druhov, v súčasnosti už celkovo ohrozenej triedy obojživelníkov - mlok karpatský, mlok vrchovský.

Brehy vodnatejších potokov obývajú vodnáre obyčajné, vzácne aj rybáriky obyčajné, z drobných cicavcov oba druhy dulovníc a z predátorov kriticky ohrozená vydra riečna. Na lúkach a pasienkoch vo večerných a nočných hodinách môžeme často počuť volanie chrapkáča poľného.