Náučné chodníky

V územnej pôsobnosti Správy NP Malá Fatra sa nachádza viacero náučných chodníkov (NCH). S takouto aktivitou môže v súčasnej dobe prísť akýkoľvek subjekt (obec, občianske združenie a podobne).

Správa NP Malá Fatra v súčasnej dobe spravuje len jeden náučný chodník a to Náučný chodník Štefanová – Diery.

Ostatné, verejnosti známe staršie chodníky  (Chleb, Varín a okolie), ktoré v minulosti spravovala Správa NP Malá Fatra už v súčasnej dobe neexistujú.

Sprievodca NCH Štefanová - Diery

Náučný chodník Štefanová – Diery prechádza jedným z najkrajších území v Národnom parku Malá Fatra, ktoré svojou krásnou, zachovalou a pestrou prírodou patrí k najcennejším na Slovensku.

Chodník je  stredne náročný, celoročný, samoobslužný a cyklický. Jeho dĺžka je asi tri kilometre, prevýšenie 135 metrov a prechod trvá približne 90 minút. V zime je ťažšie prechodný. Začína v obci Štefanová, pokračuje cez sedlo Vrchpodžiar k bývalému salašu na Podžiari. Od smerovníka pokračuje doľava do Dolných dier. Na križovatke chodníkov Ostrvné pokračuje Novými dierami späť na Podžiar a do Štefanovej. Trasa vedie zaujímavou tiesňavou sprístupnenou rebríkmi a lávkami. Pozorného a vnímavého návštevníka zaujmú krásne scenérie, mnohotvárnosť a pestrosť okolitej prírody, bohatosť jej tvarov.

Na trase je 10 náučných tabúľ, ktoré informujú o neobyčajnej diverzite prírody v národnom parku.

1. panel - veľké šelmy

Malá Fatra je domovom pre 55 druhov živočíchov európskeho významu, ktoré sa chránia v rámci NATURA 2000. Z nich najväčšiu pozornosť pútajú šelmy – medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus). Tieto druhy si zo strany návštevníkov zaslúžia mimoriadnu ochranu a ohľaduplnosť.

Na území Malej Fatry žije 54 druhov cicavcov a takmer 3 000 druhov bezstavovcov.

2. panel - lesy v národnom parku

Lesy v národnom parku zaberajú takmer dve tretiny územia. V súčasnosti prevládajú listnaté dreviny nad ihličnatými.

Pôvodné zloženie, tzv. karpatskú zmes, tvorili buky, smreky a jedle. Vďaka rôznorodosti druhov drevín a veku stromov majú takéto lesy vyššiu stabilitu, a preto v minulosti pri požiari, veternej kalamite, či napadnutiu lykožrútom nedošlo k ich poškodeniu vo veľkom rozsahu.

Najzachovalejšie lesné spoločenstvá boli vyhlásené za osobitne chránené územia. K tým najcennejším patria národné prírodné rezervácie Šrámková, Bránica, Krivé, Šútovská dolina a iné.

3. panel - osídlenie územia a pasenie hospodárskych zvierat

Začiatkom 16. storočia územie Malej Fatry osídlili Valasi pochádzajúci z ukrajinských a rumunských Karpát, ktorých spôsob obživy spočíval v chove oviec a hovädzieho dobytka. Starý salaš na Podžiari je pozostatkom hospodárenia tohto typu. Na pasenie početných stád potrebovali rozľahlé plochy trávnych porastov, ktoré získali odlesnením veľkej časti územia. V pásme lesa tak vytvorili pasienky a tie siahali až do výšky 1 600 m n. m.

V minulosti sa aj lokalita na Podžiari bežne využívala na pasenie početného stáda oviec. Napriek tomu, že sa košiare pravidelne prekladali, ostali po nich viditeľné miesta s rýchlo rastúcou vegetáciou, najmä žihľavou, štiavom a bodliakmi. V súčasnosti salaš na Podžiari slúži na oddych pre turistov.

4. panel - riečne ekosystémy a ochrana ich biologického bohatstva

Horské riečky a potoky v Malej Fatre majú prevažne bystrinný charakter. Cez Diery preteká Dierový potok, ktorý je najvýdatnejší v jarnom období počas roztápania snehu a ľadu. V tomto období tu spadne aj najviac dažďových zrážok a prechod po náučnom chodníku je sťažený.

Voda v potôčikoch je čistá, o čom svedčí aj prítomnosť lariev podeniek a pošvatiek. Okrem bezstavovcov tu žijú pstruhy, v blízkosti sa zdržuje salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), skokan hnedý (Rana temporaria), či vydra riečna (Lutra lutra).

5. panel - čo rastie okolo

Klimatické podmienky (inverzia) a vápencový podklad strmých skál v Dierach určuje druhové zloženie rastlín. Skaly okolo sú pokryté machmi, lišajníkmi a drobnými papraďami. Medzi nimi rastú vysokohorské druhy, ako je tučnica alpínska (Pinquicula alpina), astra alpínska (Aster alpinus), zvonček maličký (Campanula cochlearifolia), či všivec praslenatý (Pedicularis verticillata). Okrem nich sú tu hojne zastúpené západokarpatské endemity, ako je klinček lesklý (Dianthus nitidus) a klinček včasný (Dianthus praecox), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), lomikameň Wahlenbergov (Saxifraga wahlenbergii) a mnohé iné.

Na slnečných stranách skál zjari kvitne horec Clusiov (Gentiana clusii), prvosienka holá (Primula auricula) či fialka dvojkvetá (Viola biflora). Medzi nimi nájdeme aj európsky významné druhy NATURA 2000 - poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a vrchovku alpínsku (Tozia carpatica). Pozdĺž potoka sa vynímajú veľké listy deväťsilov.

6. panel - obojživelníky

Obojživelníky a ich vývojové štádiá majú nezastupiteľné miesto v potravných reťazcoch prírodných ekosystémov. Keďže sú zdrojom potravy pre množstvo živočíchov, môže mať zníženie  ich početnosti negatívny vplyv na ich populácie. Z obojživelníkov sa tu vyskytuje mlok hrebenatý (Triturus cristatus), mlok karpatský (Triturus montandoni) a mlok vrchovský (Triturus alpestris), a 5 druhov žiab. Kunka žltobruchá (Bombina variegata) je  druhom európskeho významu. Najrozšírenejším a najznámejším obojživelníkom je salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra).

7. panel - Diery, kaňony a vodopády

Náučný chodník prechádza Národnými prírodnými rezerváciami Tiesňavy a Rozsutec. Lemujú ho skalné útvary, ktoré boli vytvorené vodnou eróziou Dierového potoka. Takto vznikli aj hlboké kaňony so strmými stenami, početné prahy a vodopády. V oblastiach, kde sa voda kumuluje, víri a eroduje skaly, vytvárajú sa vodné kotle, nazývané “obrie hrnce”.

8. panel - rastliny vzácne a ohrozené

Na území Malej Fatry (vrátane ochranného pásma) bolo doteraz zistených okolo 1 000 druhov nižších rastlín, z ktorých je 8 druhov chránených a viac ako 1 140 druhov vyšších rastlín, z ktorých je chránených 112 druhov. Do Červeného zoznamu ohrozených a vzácnych je zaradených 169 druhov rastlín. V Malej Fatre nájdeme 38 druhov prekrásnych, ale zraniteľných orchideí. Len na tomto území národného parku sa vyskytujú endemity Krivánskej Fatry - alchemilka Sojákova (Alchemilla sojakii), alchemilka panenská (Alchemilla virginea), očianka stopkatá (Euphrasia stipitata) a jarabina Margittaiova (Sorbus margittaiana).

9. panel - ojedinelé lesné spoločenstvá

Na vápencových hrebeňoch rastú borovice, ktoré sú pozostatkom z doby poľadovej – nazývané reliktné boriny.

Ojedinelé lesné spoločenstvá sa vyskytujú aj v iných častiach národného parku. Pri Starom hrade sú zachované  spoločenstvá kyslých dubových bučín s dubom zimným. Je to severná hranica ich rozšírenia na Slovensku. Pre hlboké rokliny je typická inverzia. Ukážkou je výskyt pôvodnej kosodreviny v doline Obšívanka v nadmorskej výške okolo 600 metrov. Maloplošný výskyt v lesoch majú aj sutinové lesy tvorené lipou, jaseňom a javorom s papraďou jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium).

10. panel – vtáky národného parku

Zo 120 druhov vtákov, ktoré v Malej Fatre pravidelne hniezdia, patrí k vzácnym orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), jastrab lesný (Accipiter gentilis), včelár lesný (Pernis apivorus), sokol lastovičiar (Falco subbuteo) a iné. V národnom parku hniezdi najväčšia aj najmenšia európska sova výr skalný (Bubo bubo) a kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum). Z glaciálnych reliktov (druhy prežívajúce z minulých ľadových  období) tu žije kuvik kapcavý (Aegolius funereus), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus). Na skalných stenách môžeme výnimočne pozorovať vzácneho murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria). Brehy potokov obývajú vodnáre potočné (Cinclus cinclus) i rybáriky riečne (Alcedo atthis). V Chránenom vtáčom území Malá Fatra sa chráni 26 druhov vtákov európskeho významu.