Anna Dobošová

Anna Dobošová

Pri príležitosti odchodu našej dlhoročnej kolegyne Hanky Dobošovej do dôchodku, sme pripravili rozhovor, ktorý  priblížuje jej prácu (nielen) na Správe NP Malá Fatra.  Pozrite si aj Hankinu fotogalériu.

Hanke spolu so všetkými kolegami želáme do ďalšej životnej etapy mnoho zdravia, elánu a nových dobrodružstiev a ďakujeme za všetko. :-)

G. Kalašová, M. Balciarová

  1. V akom veku sa v tebe prebudil záujem o rastliny?

Vo veku 12-13 rokov? Alebo aj skôr? Dodnes si pamätám kde kvitli nezábudky, rožec, kukučka, klinčeky a zvončeky na mojich potulkách do okolia domova. Na miesta, ktoré sú už dnes zaliate betónom a zastavané. Ovplyvnili ma skoré jarné výpravy za prvými kvetmi a celoročné výlety do prírody s mojou rodinou do okolia Žiliny. U môjho starého otca som objavila kľúč na určovanie rastlín a už mi nebolo pomoci. Zo všetkých výletov s kamarátkami počas gymnaziálnych štúdií som si v hliníkovej výletníckej krabici na jedlo nosila rastliny, určovala a lisovala. Takže cieľ na vysokoškolské štúdium bol jasný – biológia a botanika

  1. Popíšeš nám stručne svoju profesijnú kariéru? Akú školu si skončila, kde si pracovala kým si zakotvila v Malej Fatre?

Ako som už povedala, vyštudovala som biológiu, špecializácia systematická botanika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Diplomovú prácu som venovala floristickým pomerom horskej skupiny Skalky v blízkosti Žiliny. Jej súčasťou boli aj chromozómové analýzy viacerých druhov z tohto územia. Moje prvé pôsobisko bolo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici. Práca v múzeu mi umožnila naplno sa venovať botanike, výskumu, terénom. Venovali sme sa aj výchovným aktivitám a zbierkotvornej činnosti. Z výskumných úloh spomeniem floristické pomery Horehronského podolia a spolu s Katkou Škovirovou inventarizačný výskum PR Ohnište. Spracovala som starý herbár profesora Junkera z 19. storočia, ktorý bol uložený v múzeu. Okrem spoločných výstav som realizovala vlastnú výstavu Naše stromy. Potom som sa stala mamou a moje zamestnania boli len epizodické - Pioniersky dom v Žiline, Obvodný úrad životného prostredia v Kysuckom Novom Meste a CHKO Kysuce. Tu sa mi počas jednej vegetačnej sezóny podarilo botanikov – vedcov upozorniť na výnimočné postavenie kveteny v západobeskydskej časti územia nálezmi viacerých zaujímavých a vzácnych druhov. Treba povedať, že terajšia botanička Evka Pietorová úspešne v týchto aktivitách pokračuje. A tu je čas aj vysloviť Evke poďakovanie za to, že ma stiahla späť k mojej profesii botaničky po dlhých rokoch strávených doma pri deťoch, keď som v takýto návrat už prestala veriť. Bolo mi ľúto, keď som musela z CHKO Kysuce odísť, ale bola som tam len na zastupovanie a tak, keď mi zo Správy NP Malá Fatra ponúkli trvalé miesto, túto „osudovú“ ponuku som v r.1995 prijala. Veď aj môj prvý pracovný pohovor bol práve tu, lenže som bola odmietnutá s tým, že nemajú pre mňa miesto.

  1. Ktoré sú tvoje obľúbené rastliny, alebo biotopy v Malej Fatre?

Ťažko hovoriť o obľúbených biotopoch a kvetoch. Ale niet nad to, ísť po pestrofarebnej holi alebo lúke, prepletať sa popod skaly a vidieť to, čo si bežný návštevník ani nevšimne. Krásne sú presvetlené vápencové bučiny a rozkvitnuté mokrade na jar. Toto človeka nikdy neunaví. Snažila som sa, tak ako som mohla a ako mi to okolnosti dovolili, v rámci svojej profesie ochrániť a zachrániť ich, upozorniť na ich jedinečnosť. A to nielen v Malej Fatre ale aj na iných miestach našej územnej pôsobnosti, aj v tzv. voľnej krajine – v Kysuckých a Strážovských vrchoch a v Žilinskej kotline.

  1. V čom je podľa teba Malá Fatra jedinečná, v porovnaní s inými územiami, napríklad aj v zahraničí?

Ako už bolo mnohokrát napísané, je malá, je nesmierne pestrá svojou geológiou a geomorfológiou a od toho závisiacou kvetenou. Počas dňa môžete vidieť hlboké studené kaňony s vodopádmi aj presvetlené a preteplené vápencové skaly v horskom a subalpínskom pásme. V jej malých rozmeroch je však aj jej zraniteľnosť.

  1. Čo považuješ za svoj osobný profesijný úspech v Malej Fatre? Nejaký výnimočný objav?

Neviem, to nech posúdia iní. Iste, mám viacero zaujímavých nálezov, či už rastlinných druhov alebo neznámych lokalít biotopov. Ja osobne za úspech považujem to, že som získala široký rozhľad a množstvo vedomostí o kvetene a jej vývoji a nielen o nej, že dokážem predvídať dôsledky ľudských aktivít, aj prírodných dejov .A tento proces učenia pokračuje s každým stretnutím so znalcami prírody, s každým terénom. Je mi len ľúto, že ľudskú pamäť neskopíruješ do pamäte následníkov, že sa mnoho budú musieť naučiť sami. Moje vedomosti a skúsenosti, znalosť územia som netajila, snažila som sa ich odovzdať každému, kto ma chcel počúvať. A snáď som prispela aj k odbornému prístupu k práci mojich mladších kolegov.

  1. Vieš uviesť nejaký negatívny príklad na zmeny v krajine, počas tvojej pôsobnosti a ktorú sa nepodarilo ovplyvniť?

Ako vieš, je ich mnoho. Človek musí pre prírodu žiť a mať ju veľmi rád, aby to nevzdal po prvom, po druhom a ďalších a ďalších prehratých kolách.

  1. Čo by si popriala Malej Fatre do budúcnosti?

Prajem jej veľa mladých ľudí – profesionálnych i dobrovoľných ochrancov prírody, ktorí budú chápať, prečo ju treba chrániť a dokážu ju chrániť aj vtedy, keď to zasiahne ich osobnú sféru. Aby platila litera zákona pre všetkých tak ako je napísaná, nie s hranami obrúsenými osobnými záujmami, nezáujmom, pohodlnosťou tých, čo majú zabezpečovať jej presadzovanie. Skalné bralá, hrebene, stromy, kaňony tu vždy budú, ja však našej milej malej „Fatričke“  prajem, aby sa zachovalo aj to živé, veľké,  či takmer neviditeľné vo všetkých vzájomných súvislostiach a aby aj toto vedeli ľudia oceniť a chceli to ochrániť.

  1. Budeš sa do Malej Fatry vracať?

Samozrejme, som členkou dobrovoľnej stráže prírody a moja profesia ako botaničky s odchodom do dôchodku nezaniká, takže táto služba Malej Fatre a jej okoliu mi zostáva, pokiaľ budú slúžiť nohy a hlava mne.