Svetový deň mokradí 2017

02.02.2017 20:24

Každoročne 2. február patrí Svetovému dňu mokradí.

Pripomíname si tým 2. február 1971, kedy sa v iránskom meste Ramsar podpísal Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, známy aj ako Ramsarský dohovor. História celosvetových osláv tohto dňa sa začala písať už od roku 1977, kedy vládne agentúry, inštitúcie, mimovládne organizácie a skupiny občanov uskutočnili rôzne aktivity zamerané na poukázanie hodnôt mokradí pre človeka.

Ramsarský dohovor (Dohovor o mokradiach) je jediný celosvetový dohovor zameraný na ochranu konkrétneho ekosystému, a to mokradí. Zabezpečuje ochranu existujúcich a obnovu degradovaných mokraďových ekosystémov a ich rozumné využívanie a tým sa podieľa na odvrátení úbytku týchto významných ekosystémov. Do zoznamu mokradí medzinárodného významu je v súčasnosti zapísaných 2260 ramsarských lokalít s celkovou rozlohou 215 276 293 ha, čo je plocha o niečo väčšia ako Mexiko, v 169 zmluvných stranách dohovoru.

Zo Slovenska je do zoznamu zapísaných 14 ramsarských lokalít pokrývajúcich viac než 40 tisíc hektárov. Lokalita s najväčšou rozlohou (14 488 ha) je ramsarská lokalita Dunajské luhy a s najmenšou rozlohou (184 ha) je ramsarská lokalita Parížske močiare v okrese Nové Zámky. Do zoznamu sú zapísané aj podzemné jaskynné mokrade - Domica a Jaskyne Demänovskej doliny.

Tohtoročnou hlavnou témou Svetového dňa mokradí je „MOKRADE PRE ZNIŽOVANIE RIZIKA PRÍRODNÝCH POHRÔM“, ktorá poukazuje na dôležitú funkciu mokradí pri znižovaní škôd spôsobených prírodnými katastrofami.

Na stránke Svetového dňa mokradí (http://www.worldwetlandsday.org/map) je do 1. februára 2017 zaregistrovaných 1 252 podujatí po celom svete i v takých krajinách ako je Srí Lanka, Madagaskar, Zambia, Rwanda, Uzbekistan, Čile, či Tunisko.

Žiaľ, frekvencia prírodných katastrof sa za 35 rokov celosvetovo viac ako zdvojnásobila. Agentúra OSN pre vodu (UN Water) odhaduje, že 90 % všetkých prírodných rizík súvisí s vodným režimom. Medzinárodná platforma pre klimatickú zmenu (IPCC) predpovedá stúpajúcu tendenciu extrémnych výkyvov počasia. Cena, ktorú platí ľudstvo je tragická: v období rokov 1996 - 2015 zahynulo v dôsledku prírodných katastrof 1,35 milióna ľudí. Vo finančnom vyjadrení katastrofy vyvolané počasím predstavujú škody medzi rokmi 1980 až 2014 okolo 3,3 biliónov dolárov.

 

Mokrade pomáhajú PRED, POČAS aj PO katastrofách

V prípade správneho manažmentu môžu mokrade pomôcť obyvateľstvu pružnejšie reagovať na neodvratné prírodné katastrofy, lepšie zdolávať ich následky, prípadne sa vedieť na ne pripraviť a dokonca ich aj po katastrofe posilniť.

V prvom rade, ak by sa oblasti náchylné na záplavy a búrky vyhlásili za chránené územia mokraďového charakteru, vo veľkej miere by sa predišlo negatívnym dopadom a posilnila by sa tak schopnosť mokradí samostatne sa vysporiadať s touto situáciou.

V prípade extrémnych klimatických udalostí dokáže zdravý mokraďový ekosystém zachytiť určité prívalové nárazy a zmierniť negatívny dopad na miestne obyvateľstvo. V roku 2004 v oblasti Hikkaduwe na Srí Lanke, kde sú koralové útesy predmetom ochrany morského parku, ničivé tsunami zasiahlo len 50 m do vnútrozemia. V neďalekej Peraliyi, kde je koralový ekosystém zdegradovaný ťažbou, škody zasiahli až do hĺbky 1,5 km.

Saloum Delta, Senegal, foto: Wikipedia

Mokrade svojimi funkciami prirodzených vodných filtrov a zásobární živín môžu tiež urýchliť obnovu územia a pomôcť pri revitalizácii oblastí zasiahnutých prírodnými katastrofami. Potom ako bola v roku 1999 zasiahnutá cyklónom oblasť Odisha vo východnej Indii, ryžové polia, ktoré boli chránené mangrovovými porastami boli schopné obnoviť svoju produkciu rýchlejšie ako polia bez takejto nárazníkovej zóny.

PÄŤ TYPOV MOKRADÍ, KTORÉ  POMÁHAJÚ ZVLÁDAŤ EXTÉMNÉ VÝKYVY POČASIA

1. Mangrovové porasty

Mangrovníky sú na slanú vodu tolerantné kry a stromy rastúce v tropických pobrežných vodách. Každý kilometer mangrovového lesa redukuje búrkou spôsobený príboj o 50 cm a tiež zmierňuje dopad cyklónov, hurikánov a tsunami. Každý hektár mangrovových porastov a pobrežných močiarov má hodnotu do 15 161  dolárov  ročne za služby spojené so znižovaním pohrôm.

Mangrovové lesy Bhitarkanika v Odishi, India, foto: Wikipedia

2. Koralové útesy

Koralové útesy sú pevné štruktúry nachádzajúce sa v plytkých tropických vodách, tvorené žijúcimi kolóniami drobných koralových polypov. Slúžia ako prirodzené bariéry a zmierňujú na pobreží dopad vlnobitia. Finančná hodnota tejto formy ochrany pred extrémnymi prírodnými udalosťami dosahuje až 33 556 dolárov za hektár ročne. Odhaduje sa, že v prípade investície jedného milióna dolárov ročne na obnovu Morského parku Folkstone na západnom pobreží Barbadosu, by sa ročné výdavky spojené s náhradou škôd spôsobených prírodnými katastrofami mohli znížiť o 20 miliónov dolárov.

Foto: Wikipedia

3. Rieky a ich alúviá

Rieky a potoky časom tvoria meandre a široké záplavové oblasti s množstvom naplavenín. Ak sú tieto oblasti ponechané bezo zmeny, spolu so svojimi vnútrozemskými jazerami a močiarmi môžu pôsobiť ako obrovský rezervoár.  Počas intenzívnych zrážok a náhlych záplav dokážu zadržať povodňovú vodu zo širokého okolia a redukovať tak škody poniže toku. Veľa riek najmä v blízkosti miest, žiaľ i na Slovensku, je regulovaných, čo eliminuje toto prírodné protipovodňové opatrenie.

Rieka Zázrivka

4. Vnútrozemské delty

Vnútrozemskú deltu tvoria rieky, ktoré vtekajú do rozľahlých nížinných jazier bez toho, aby odtekali do oceánu. V extrémne suchých oblastiach sú tieto sezónne toky prirodzenou ochranou proti vysychaniu. Delta rieky Okawango v Botswane je pravdepodobne najznámejšou vnútrozemskou deltou, ktorá zaplavuje oblasť s veľkosťou Belgicka a počas období sucha poskytuje domov pre viac ako 200 000 veľkých cicavcov a 400 druhov vtákov.

Delta rieky Okavango, Foto: Wikipedia

5. Rašeliniská

Sú to vodou nasýtené ekosystémy tvorené nahromadením odumretého organického materiálu v rôznom stupni rozkladu (rašeliny). Rašeliniská poznáme ako slatiny alebo vrchoviská. Rašeliniská pokrývajú len 3 % zemského povrchu. Kľúčový faktom je, že tieto ekosystémy obsahujú dva krát viac uhlíka ako všetky svetové lesy a teda zohrávajú významnú úlohu v zmierňovaní niektorých dopadov klimatickej zmeny na našu planétu.

Šujské rašelinisko, foto: archív Správy NP

Viac sa dočítate v letáku Mokrade: prirodzená prevencia proti katastrofám.

NEVHODNÝ MANAŽMENT MOKRADÍ MÔŽE ZHORŠIŤ DOPAD KATASTROF

• Od roku 1900 zmizlo z našej planéty až 64 % mokradí

• Regulácia riečnych korýt môže spôsobiť silnejšie povodne

• Odstraňovanie mangrovových porastov a ťažba koralových útesov môže vystaviť pobrežia búrkovým prívalom

• Vypaľovanie alebo odvodňovanie rašelinísk spôsobuje veľké straty nahromadeného CO2

Ako sa o mokrade starať?

Kompetentné inštitúcie by mali mokrade zahrnúť do strategického plánu boja proti katastrofám, zabezpečiť ochranu mokradí v územiach náchylných na záplavy a búrky tým, že ich vyhlásia za chránené územia a obnoviť degradované (zničené) mokrade. Spolupracovať s miestnymi subjektmi s cieľom podporiť trvalo udržateľný rybolov, poľnohospodárstvo a cestovný ruch.

Ako sa môže o mokrade starať verejnosť, či jednotlivci?

Spomínané skupiny môžu zorganizovať alebo sa zapojiť do čistenia miestnej mokrade od odpadkov, prípadne sa podieľať na obnove mokradí napr. pri kosení a odstraňovaní krovín, ktoré organizuje aj Štátna ochrana prírody SR. Môžu sa stať dobrovoľným ambasádorom pre mokrade a podieľať sa tak priamo na obhajovaní týchto ekosystémov. Určite každý z nás môže používať netoxické produkty, ktoré neznečisťujú mokrade a neplytvať vodou.

Genofondová plocha Uhoľníky, manažnetové opatrenia, foto: archív Správy NP Malá Fatra

Pomôžte nám šíriť informácie o dôležitosti mokradí. Svetový deň mokradí 2017 – pridajte sa!

AKO SA MÔŽETE ZAPOJIŤ :

  • Navštívte mokraď blízko Vás (pri chránených mokradiach len s pracovníkom ŠOP SR)
  • Zúčastnite sa v čase od 2. februára do 2. marca 2017 fotografickej súťaže FOTOGRAFIA SVETOVÉHO DŇA MOKRADÍ pre mládež  vo veku 18 – 25 rokov. Súťaž vyhlasuje sekretariát Ramsarského dohovoru. Fotografia má zobrazovať „akýkoľvek typ mokrade, ktorá pomáha pri externých udalostiach“. Jeden súťažiaci môže prihlásiť a nahrať celkovo tri fotografie na webovej stránke www.worldwetlandsday.org. Hlavnou cenou je letenka do destinácie s výskytom mokrade medzinárodného významu podľa výberu výhercu vďaka podpore Star Alliance Biosphere Connection.
  • Povedzte ostatným o dôležitosti mokradí
  • Zaregistrujte svoje podujatie na www.worldwetlandsday.org

PODUJATIA  PRI PRÍLEŽITOSTI SVETOVÉHO DŇA MOKRADÍ

Správa Národného parku Malá Fatra, Škola ochrany prírody vo Varíne uskutoční interaktívny program  Mokrade - prevencia proti katastrofám, ktorým predstaví význam mokradí pre krajinu a človeka ako prevenciu proti povodniam a ramsarské lokality na Slovensku  pre žiakov 8. a 9. ročníka Súkromnej ZŠ v Žiline (2. februára), 8. ročníka ZŠ Varín a 5. a 7. ročníka ZŠ Gbeľany (7. a 10. februára), výukový program Keď sa povie mokraď pre 4. ročníky ZŠ Varín a ZŠ Hájik v Žiline (6. a 9. februára), pre žiakov 3. ročníka Spojenej školy v Belej (21. februára). Dňa 17. februára sa uskutoční pre 1. a 2. ročník ZŠ Varín výukový program s rozprávkou Ako žabka o mokraď prišla. Dňa 23. a 24. februára sa uskutoční exkurzia pre žiakov 6. ročníka ZŠ Varín k sútoku Váhu a Varínky, počas ktorej sa žiaci naučia s pomocou ďalekohľadov spoznávať vodné vtáctvo a dozvedia sa o význame mokradí pre krajinu.

Pozvánka na http://www.npmalafatra.sk/news/svetovy-den-mokradi-2017/.

Spracovala: Ing. Miriam Balciarová, ŠOP SR, oddelenie environmentálnej výchovy

Zdroj: www.worldwetlandsday.org, www.ramsar.org