Svetový deň mokradí 2012

Každý rok si 2. februára pripomíname prijatie Dohovoru o mokradiach v iránskom meste Ramsar na brehoch Kaspického mora. Tu bol v roku 1971 prvýkrát deklarovaný stav ohrozenia mokradí. Slovensko je členom dohovoru od r. 1993. Pristúpením k tomuto dohovoru sme sa zaviazali zabezpečiť dostatok vody pre prírodu a od nej závisiace budúce generácie. Od roku 1997 v tento deň vládne agentúry, mimovládne organizácie a skupiny občanov usporadúvajú aktivity na zvýšenie povedomia verejnosti o hodnotách a význame mokradí.

Druhý február sa stal Svetovým dňom mokradí.

Medzinárodne významné mokrade sú vyhlasované ako tzv. „ramsarské lokality“, na Slovensku ich bolo doteraz vyhlásených 14, medzi nimi napr. Mokrade Turca, Rieka Orava a jej prítoky, Jaskyne Demänovskej doliny a ďalšie. Okrem nich sú Ramsarským dohovorom chránené všetky mokrade na regionálnej i miestnej úrovni.

Rieka Zázrivka je súčasťou Ramsarskej lokality "Rieka Orava a jej prítoky"

Témou svetového dňa mokradí v tomto roku je „Mokrade a cestovný ruch“. Je to aj téma tohoročnej 11 konferencie zmluvných strán (COP11) Ramsarského dohovoru, ktorá sa bude konať v Rumunsku. Cieľom je zabezpečiť takú prax cestovného ruchu v okolí mokradí, ktorá prispeje k poznaniu mokradí a ich významu pre človeka a prírodu z dlhodobého hľadiska a zároveň bude prínosom pre miestnych obyvateľov. To by malo viesť aj k starostlivosti o mokrade a zachovanie ich ochranárskych hodnôt.

Plagát k Svetovému dňu mokradí 2012 (kliknutím obrázok zväčšite)

Komixy k Svetovému dňu mokradí 2012 (kliknutím obrázky zväčšite)

V našich podmienkach za mokraď považujeme každé miesto, kde sa nachádza voda – pramenisko, rieka, potok, lužný les, rašelinisko, slatina, mokrá lúka ale aj mláka na ceste, v ktorej žijú mloky, rybníky, priehrady. Pre človeka majú význam všetky. Veď voda tvorí 60 percent jeho tela, potrebujú ju rastliny a živočíchy ktoré sú jeho potravou.

kunka žltobruchá

Z hľadiska ochrany prírody majú význam najmä tie, na ktoré sú viazané vzácne biotopy a žijú v nich a na nich chránené a ohrozené druhy živočíchov a rastlín. Stále viac ľudí chce spoznávať práve tieto hodnoty mokradí – často zohrávajú estetickú funkciu v krajine – leknami zarastené rameno rieky, slatina so záhonom krásne kvitnúcich orchideí a poletujúcimi vážkami, mnohých zaujme aj mláka pri lesnej ceste s plávajúcimi kunkami a mlokmi. Záujem vzbudzujú priehrady a rybníky s kŕdľami pestrých kačíc rôznych druhov, kulíkmi pobehujúcimi po štrkových brehoch, potápkami miznúcimi pod hladinou s mláďatkami nosiacimi sa na ich chrbte. Práve toto by mohlo a malo byť základom poznávacieho turistického ruchu, ktoré má turista možnosť pozorovať.

vachta trojlistá

Najlepšie so sprievodcom, ktorý upozorní turistov na podrobnosti, ktoré si sám turista nevšimne –vzácnu rastlinu, ulitníka v rašeline, žltočiernu salamandru a pritom vedie ho tak, aby mokraď zostala nepoškodená. Budujú sa náučné chodníky s informačnými tabuľami, rozhľadne a pozorovateľne na pozorovanie vtáctva. Cieľom je vidieť a neuškodiť, naučiť sa poznávať význam procesov v prírode, ktoré sú, aj keď si to neuvedomujeme základom nášho života. Takže nielen kúpanie, plávanie, rybárstvo, člnkovanie ale aj poznávanie mokradí a ich významu môžu byť lákadlom pre návštevníkov.

PP Bôrická mláka

Kampaň súvisiaca so vzťahom mokradí a cestovného ruchu umožňuje zhodnotenie významu miestnych mokradí z pohľadu turistov i miestnej komunity a posúdiť prínos trvalo udržateľného cestovného ruchu na mokraďové ekosystémy.

A. Dobošová, botanička S NP Malá Fatra