Oslavujeme stredoeurópsky deň stromov

21.10.2016 13:11

Dávajú nám kyslík, sú domovom pre množstvo živočíchov, v horúčave nám poskytujú tieň, dávajú nám úžitkové hodnoty ako potravu, liečivá, drevo na oheň alebo na výrobu nástrojov a zbraní, stavebný materiál. Sú významným krajinotvorným a kompozičným prvkom a stretávame sa s nimi takmer na každom kroku, či už v mestách alebo krajine. Stromy sú jednoducho pre nás vzácnym darom.

Ako každý rok, tak aj v tomto si 20. októbra pripomíname v rámci Stredoeurópskeho dňa stromov veľmi dôležitú zložku v našom živote, a tou sú stromy. Patria medzi najstaršie a medzi najdlhovekejšie organizmy na našej planéte.

Tradícia Dňa stromov vznikla v 19. storočí  na podnet novinára J. Sterlinga Mortona v americkom štáte Nebraska, ktorý presadzoval  teóriu, že pre celkové zlepšenie klímy  je nevyhnutná prítomnosť stromov. Nezostal však len pri písaní článkov v oblasti poľnohospodárstva a prírody, ale vyzval občanov, aby sa  4. januára 1872 zapojili do Dňa stromov prakticky, vysadením stromčekov vo svojom okolí. Odhaduje sa, že v rámci jeho iniciatívy vysadili v Nebraske viac ako jeden miliónov stromov.

Postupne sa myšlienka osláv Dňa stromov rozšírila do celého sveta. V tento deň sa schádzajú členovia rôznych organizácií a jednotlivci, aby si pripomenuli dôležitosť a význam stromov pre život, spoločne ich vysádzali a realizovali ďalšie zaujímavé aktivity a programy.

      ilustr. foto, www.pixabay.com

Staré stromy ako symboly národov

Už od nepamäti prejavoval človek záujem o stromy, najmä tie staré, ktoré sa postupne stávali predmetom kultu. Boli uctievané a teda prirodzeným spôsobom aj chránené. Úcta voči nim sa dedila z generácie na generáciu. Napríklad lipa sa stala symbolom Slovanov, dub Germánov a sakura Japoncov. Niektoré národy sveta majú strom v štátnom znaku, alebo na štátnej zástave, napríklad céder na zástave Libanonu a javor na zástave Kanady.

Stromy boli a sú častým objektom básnikov, maliarov, fotografov alebo ľudových liečiteľov, sú posolstvom minulosti. Ich poznávanie a ochrana je prejavom kultúry každého národa. Dokážu nás zaujať svojim mohutným vzrastom, veľkým fyzickým vekom, zvláštnym habitom neopakovateľnej estetickej hodnoty, nezvyčajným tvarom kmeňa, pestrosťou farieb kvetov alebo listov a samozrejme kvalitou genetického materiálu, ktorý v sebe skrývajú.

Asi najznámejším stromom na Slovensku je lipa kráľa Mateja Korvína v Bojniciach. Ide o lipu veľkolistú, má 700 rokov s obvodom kmeňa 1,10 m. Kvôli veľkej historickej a kultúrnej hodnote je vyhlásená za chránený strom.

CHRÁNENÉ STROMY

Na Slovensku sa ochrane starých stromov začala venovať veľká pozornosť najmä v druhej polovici 20. storočia, kedy bolo zaevidovaných najviac významných stromov.

V októbri 1955 bol Slovenskou národnou radou prijatý zákon č.1/1955 o štátnej ochrane prírody, podľa ktorého mohli byť významné stromy a ich skupiny vyhlásené za chránený prírodný výtvor alebo  chránenú prírodnú pamiatku.

V súčasnosti je ochrana starých alebo iným spôsobom mimoriadne významných stromov zabezpečovaná zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších  predpisov.

Stromy sa za chránené vyhlasujú v kategórii chránený strom. Chránené stromy sú stromy s osobitnou legislatívnou ochranou, rozptýlené v krajine na najrozmanitejších miestach, tam, kde im prírodné podmienky a starostlivosť ľudských generácií umožnili rásť a dožiť sa súčasnosti. Sú súčasťou poľnohospodárskej krajiny, lesných komplexov, ale aj ľudských sídiel, historických záhrad a parkov. Sú to buď jednotlivé exempláre, menej alebo viacpočetné skupiny, ale aj rozsiahle stromoradia, náhodne umiestnené alebo zámerne vysadené človekom.

Budovanie sústavy chránených stromov je deklarované zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Základným cieľom budovania sústavy chránených stromov je vytvorenie reprezentatívnej sústavu chránených stromov najmä dobudovaním sústavy o chýbajúce pôvodné druhy s dôrazom na národný, prípadne regionálny význam ich hodnôt.

Chránené stromy a ich ochranné pásma sa označujú tabuľou so štátnym znakom Slovenskej republiky a s nápisom s uvedením príslušného chráneného stromu.

 

Vyhlasovanie a evidovanie chránených stromov

Kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže vláda nariadením vyhlásiť za chránené stromy.

- Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesnom pôdnom fonde.
- Chránené stromy sa nevyhlasujú na území chránených krajinných prvkov, prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.

Odbornou organizáciou vo veciach ochrany drevín a  chránených stromov je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici.

Vyhlásené chránené stromy sa evidujú v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody, ktorý je úradnou evidenciou chránených území a chránených stromov a ich ochranných pásiem. Z poverenia Ministerstva životného prostredia SR štátny zoznam vedie Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a vydáva z neho výpisy pre územné obvody kraja a okresu. Štátny zoznam a výpisy z neho sú verejne prístupné.

Zoznam chránených stromov Slovenska a základné informácie o nich spolu s vyobrazením sú uverejnené aj v Katalógu chránených stromov Slovenska, ktorý je databázovým výstupom štátneho zoznamu chránených stromov a je určený najmä pre verejnosť. Katalóg je vystavený na internetovej stránke ŠOP SR www.sopsr.sk alebo SAŽP www.enviroportal.sk

Koľko máme chránených stromov a koľko bolo ošetrených?

K 31.12. 2014 evidujeme na Slovensku 443 chránených stromov a  ich skupín vrátane stromoradí. Fyzicky to predstavuje 1 251 jedincov stromov pozostávajúcich zo 65 taxónov, z toho 32 pôvodných a 33 nepôvodných.

Z chránených stromov a ich skupín bolo 278 v optimálnom stave, 148 bolo ohrozených a 17 degradovaných. V roku 2014 bolo ošetrených 21 chránených stromov a ich skupín (celkovo 38 jedincov). Na financovaní ošetrenia stromov sa podieľali: ŠOP SR z vlastného rozpočtu, vlastníci pozemkov, na ktorých stromy rastú, sponzor (súkromná osoba) a obce (mimo vlastníctva pozemku).

Organizačné útvary ŠOP SR vypracovali 1 900 odborných podkladov pre konanie štátnej správy a samosprávy obcí vo veciach ochrany drevín a chránených stromov.

ČO MYSLÍTE, ČO BY POVEDALI STROMY, KEBY VEDELI ROZPRÁVAŤ?

Stromy nemajú ústa, no napriek tomu s nami denne komunikujú. Mali by sme sa snažiť rozumieť im, počúvať ich hlas šumiaceho lístia, rozpoznať signály, ktoré k nám vysielajú. Pochopiť a poučiť sa z toho ako fungujú a čo pre nás znamenajú.

V dobe klimatických zmien a neslýchaného úbytku biodiverzity môžu byť zdrojom našej inšpirácie a studňou našej múdrosti. Nesú posolstvo do budúcnosti a samé sú jej podmienkou.

Vedeli ste, že?
  • Slovensko patrí medzi najlesnatejšie krajiny v Európe, rozloha lesov tvorí až 41 % z jeho celkovej plochy
  • každý zasadený strom je v priebehu svojho rastu schopný absorbovať až 2 tony CO2
  • na výrobu 1 tony obyčajného papieru je potrebné zhruba 17 dospelých stromov
  • do najväčšej výšky dorastajú sekvoje (78 m, 9 m priemer kmeňa)
  • najmohutnejší strom na svete je sekvojovec mamutí s menom General Sherman, ktorý sa nachádza v Kalifornii
  • najstaršie stromy na Slovensku sú lipa kráľa Mateja v Bojniciach a dub v Dubinnom (700 rokov)
  • Africké baobaby dokážu v sebe zadržať aj 120 000 litrov vody
  • najrýchlejšie rastúce stromy sú austrálske eukalypty, ktoré za necelých 20 rokov narastú až do výšky 35 m

Niekoľko našich rád /odporúčaní k záchrane stromov:

  • preferujme obojstrannú tlač (v administratíve alebo v oblasti služieb minie jedna osoba približne 75 kg papiera)
  • nikdy netlačme a nekopírujme dokumenty zbytočne
  • používame recyklovaný papier (papier môže byť recyklovaný 6 – 8 krát)
  • dávajme prednosť internetovým verziám novín a časopisov
  • využívajme elektronické zasielanie výpisov, fakturácie a archivácie dokumentov
  • odmietajme reklamné letáky (v jednej poštovej schránke sa môže ocitnúť za rok až 40 kg nechcenej pošty, ktorá zvyčajne končí v odpadkovom koši)
  • separujme odpad – papier (noviny, časopisy, knihy, zošity, písací papier, ústrižky, prospekty, kalendáre, telefónne zoznamy, obalový papier, vlnité lepenky, papierové a kartónové krabice) a vhadzujme tento odpad do zberných kontajnerov s označením „papier“.

 

Správa Národného parku Malá Fatra a Škola ochrany prírody Varín dňa 26. októbra uskutoční pre deti z MŠ Obrancov mieru v Rajci výukový program Tajomstvo lesa, v rámci ktorého budú deti odhaľovať vône lesa, zahrajú sa hru na prirodzený a umelý les a priradia obrázky zvierat a rastlín na stom, podľa toho kde žijú.

Spracovala: Miriam Balciarová, Ing., ŠOP SR, oddelenie environmentálnej výchovy

 

Zdroj: http://www.treeoftheyear.org/Uvod.aspx#cast1

http://www.enviroportal.sk/clanok/dnes-oslavujeme-stredoeuropsky-den-stromov

 

https://www.minzp.sk/sluzby/osveta-neformalna-environmentalna-vychova/aktualne-informacie/stredoeuropsky-den-stromov-oslavujeme-20-oktobra.html

 

http://www.skautskyradce.cz/164-medzinarodny-den-stromov/

http://stromy.enviroportal.sk/

Ochrana a starostlivosť o chránené stromy, Metodická príručka; Milan Krištof, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015 Banská Bystrica